Potápanie                                            

Na začiatok tohto krátkeho rozprávania o potápaní si pomôžem výrokom geniálneho Williama Beebeho /1877 – 1962/, ktorý v roku 1934 urobil v batysfére rekordný zostup do 923 metrov:

 

 

 

Túžba človeka preniknúť pod morskú hladinu je taká stará ako ľudstvo samo. Už starovek poznal bojových plavcov, lovcov perál aj špecialistov na získavanie stratených nákladov potopených lodí, ktorí pod vodou dýchali pomocou kožených vakov.

V roku 332 p.n.l. sa sám Alexander Veľký nechal spustiť v sude so sklenenými oknami pod hladinu, aby pozoroval prácu potápačov pri likvidácii opevnení. V záujme dlhšej výdrže pod vodou sa potápači v tých časoch nadychovali z ponorených sudov. Básnik Plínius sa dokonca zmieňuje o plavcoch, ktorí boli vybavení dýchacími trubicami z rákosia. Aj slávny Leonardo da Vinci sa zaoberal konštrukciami plutiev a ďalších potápačských zariadení.

 

V dnešnej dobe už aj my „obyčajní ľudia“ môžeme preskúmavať tajomstvá podmanivého Sveta Ticha a to spôsobom tak jednoduchým, že o tom uvední velikáni z dejín asi ani nesnívali.

 

Da sa povedať, že všetko sa začalo v roku 1943. Tento rok sa považuje aj za oficiálny prelom v konštrukcii dýchacích prístrojov. Dvaja Francúzi - námorný dôstojník Jacques Yves Cousteau a inžinier Emile Gagnan upravili automobilový regulátor plynu. Vznikol tak prvý účinný a bezpečný prístroj. Začal sa sériovo vyrábať pod menom Mistrál. Kapitán Cousteau propaguje prostredníctvom svojich kníh a filmov nový šport. Za svoj dnes už legendárny film „Svet Ticha“ získava aj cenu Americkej filmovej akadémie tzv. Oscara.

 

Vo fotogalérií si možete pozriet niekoľko aj velmi pekných záberov zo sveta ticha